Čo sa týka moderných klimatizácií, tak tie sú bežnou súčasťou domácnosti, kancelárskych či iných komerčných priestorov. Klimatizácia vytvára pocit komfortného prostredia, ktoré slúži na relax či prácu bez ohľadu na to, či sú vonky horúčavy, ktoré mnohým nedajú spávať. Uvažovali ste však niekedy, aká je však história klimatizácie?
Vyššie teploty ľudí trápili od nepamäti. Ľudia sú vynaliezaví, a preto sa snažili prísť s niečím, čo by im spríjemnilo život. Tentokrát načrieme do histórie a pozrieme sa na to, aká je história klimatizačných zariadení.
Už v starovekom Egypte a na Blízkom východe si ľudia pomáhali sofistikovanými otvormi na budovách, prostredníctvom ktorých do príbytkov mohol prenikať svieži vzduch. Efekt chladenia bolo možné podčiarknuť vodou, ktorá sa odparovala z fontán či nádrží. Toto jednoduché riešenie sa osvedčilo a aj do dnešných dní je v krajinách Blízkeho východu vietor, ktorý vháňa odparenú vlhkosť, aplikovaný na chladenie interiéru budov.
V iných krajinách boli na ochladzovanie aplikované jamy či pivnice chladené ľadom. Boli to akési chladničky, ktoré slúžili ako sklad pre rýchle sa kaziace potraviny. Idea s ľadom zaujala aj Dr. Gorrieho. Ten ho v roku 1830 využil pri prvom mechanickom zariadení na chladenie vzduchu.
Bol to ventilátor, ktorý cez box s ľadom poháňal do interiéru studený vzduch. Kvôli rýchlo topiacemu sa ľadu a vysokým nákladom na dopravu to nebolo ideálne riešenie.
Vynález inžiniera Willisa Carriera bol senzáciou. Vyvinul zariadenie, ktoré bolo v prípade chladenia interiéru efektívne a dalo popud k rozvoju mnohých priemyselných odvetví. Ten našiel súvislosti, ktoré sa týkali teploty, rosného bodu a vlhkosti, a to počas čakania na vlak. Carrier bol prizvaný k tomu, aby riešil problémy tlačiarne Sackett-Wilhelms Lithographing and Publishing Company, ktorá sídlila v Brooklyne. Papier, ktorý táto tlačiareň vtedy využívala sa pod vplyvom vysokých teplôt a vlhkosti krčil a farby nedobre schli.
Problém chcel riešiť textíliami, ktoré boli napúšťané soľným roztokom, avšak nevyšlo to. Vlhkosť vzduchu neklesala a ani soľ neprospela tlačiarenským strojom. Ešte v ten večer mu napadla idea, ktorá bola vskutku prelomová.
Už v roku 1902 začala fungovať klíma, ktorá mala systém využívaný aj pri aktuálnych klimatizačných zariadeniach. Prostredníctvom kompresoru bol zabezpečený prívod teplého a vlhkého vzduchu, a to ku stočeným hadičkám, ktoré obsahovali chladivo, kde sa vzdušná vlhkosť vyzrážala a do interiéru bol odvádzaný ochladený aj suchý vzduch. Práve táto skutočnosť skoncovala s problémami tlačiarenskych strojov a položila základy pre moderné klimatizácie
Objav sa však nedočkal veľkej slávy. Tlačiari boli spokojní, no nič významné sa neudialo. To sa zmenilo v roku 1915, kedy Carrier spoločne s ostatnými inžiniermi založili svoju vlastnú spoločnosť. Práve vtedy začali klimatizačné zariadenia vylepšovať. Tie disponovali kompaktnejšími rozmermi a čpavok, ktorý plnil úlohu chladiva, bol vymenený za alternatívu, ktorá bola bezpečnejšia.
K prvým klientom vtedy patril Biely dom, americký Kongres či populárna hala Madison Square Garden. Klimatizácie Carrier zažili obrovskú slávu okolo roku 1960, kedy boli inštalované aj do domácností. Hoci sa samotný Willis Carrier tohto momentu nedožil, aj tak sú klimatizačné zariadenia tohto pána populárne dodnes.